Nie je žiadnym tajomstvom, že platby za prenájom bytu tvoria veľkú časť výdavkov v domácnosti. Preto sa mnohí mladí ľudia a mladé rodiny rozhodujú, či zostať bývať v prenájme alebo začať kolotoč s vybavovaním vlastnej hypotéky. My sme si posvietili na tých prvých, čo bývajú v prenájme. Navštívili sme úspešnú tridsiatničku, mladý pár absolventov, slobodnú mamičku a mladú rodinu s dieťaťom.
Pri rozpočte domácnosti je to asi také komplikované, ako keď sa žena v tehotenstve musí vysporiadať so svojimi hormónmi. Ani ona sama im nerozumie, no napriek tomu ich musí spracovať. Krutou realitou Slovákov je, že mnohí svojim financiám nerozumejú. Z toho potom vyplýva, že len málokomu sa podarí dosiahnuť prebytkový rozpočet. Rôzne domácnosti hospodária s rôznou výškou financií. Inú situáciu má pár absolventov vysokej školy a inú slobodná matka, alebo rodina s troma deťmi. Na rozpočet vplýva nielen výška príjmu, ale aj lokalita bývania. Iné sú ceny v Bratislave, iné v Košiciach a iné v malej dedinke neďaleko mesta. Každý z nás má iné podmienky, preto je úplne bežné, že nie každý má možnosť bývať vo vlastnom, či hneď po štúdiu si vziať hypotekárny úver.
Bývanie v cudzom
Podnájmy a prenájmy. Mnohí ich vnímajú ako akýsi prvý stupienok k vlastnému bývaniu. Iní zase iba ako možnosť bývania, ktorú využívajú, kým sú mladí a kým si chcú v živote užívať aj ruch veľkomesta. Ak by sme to vzali z globálneho hľadiska, Slovensko ešte stále zaostáva za zvyškom západného sveta. Slováci vo väčšine prípadov preferujú možnosť vlastného bývania na rozdiel od zahraničia, kde ľudia zvyknú prežiť celý život v cudzom byte.
Jednou z najväčších skupín, ktorá využíva podnájom a prenájom, sú študenti. Ďalej sú to absolventi a ľudia, ktorí sa rozhodli usadiť sa v danom meste. Napriek tomu všetkému majú Slováci veľkú túžbu po vlastnom bývaní. Početnú skupinu spoločnosti tvoria ľudia, ktorí využívajú takzvaný „mama hotel“. Vlastným bývaním disponuje až 54 % Slovákov a až 27 % ľudí žije ešte stále u rodičov. Výhody spojené s bývaním u rodičov využívajú najmä vysokoškoláci, no vysoké percento tvoria taktiež absolventi vysokých škôl, teda ľudia v rozmedzí 25 až 34 rokov. Vyplýva to z prieskumov Nadácie Partners a agentúry Focus zamerané na financovanie bývania Slovákov.
Život pri rodičoch je jednoduchý, no človek sa jedného dňa musí postaviť na vlastné nohy. Niektorí idú hneď do vlastného, no zamerajme sa na tých, ktorí žijú v podnájme. Čo so sebou život v podnájme prináša? Dá sa z priemernej mzdy vyžiť, zaplatiť nájom a ešte aj niečo odložiť?
Úspešná tridsiatnička
Vezmime si hypotetickú situáciu. Mladé dievča odíde zo svojho rodného mesta študovať do veľkomesta. Počas štúdia spozná nové mesto a uvedomí si, že jej takýto spôsob života vyhovuje. Po štúdiu si nájde dobre platenú prácu a prenajme si byt. Keďže mala internátu plné zuby, volí komfort a súkromie v podobe dvojizbového bytu, ktorého mesačný nájom v Bratislave sa pohybuje okolo sumy 600 €. Ak predpokladáme, že naše dievča zarába mesačne v hrubom 2 000 €, problém s vyžitím zjavne nebude jej prípad. Náklady na bývanie tvoria približne 43 % z jej čistého príjmu. Po odrátaní týchto nákladov ostane našej slečne približne 800 € na život v Bratislave. Keďže je sama a bez záväzkov, ostáva už len na jej prioritách, ako zvyšné peniaze využije. Každý mesiac jej zostane ešte pomerne veľká suma, ktorú môže investovať aj bez väčšieho odriekania.
Mladý pár absolventov
Mladý pár si po škole prenajme v Košiciach jednoizbový byt. Cena nájmu s energiami a internetom sa pohybuje okolo 450 €. Ich spoločný príjem v čistom tvorí 1 500 €. Náklady na bývanie tvoria 30 % z príjmu. Keďže mladý pár už uvažuje aj nad svojou budúcnosťou, rozhodli sa odkladať si čo najviac peňazí zo svojho príjmu. Prenájom vnímajú len ako nutné zlo predtým, ako sa im podarí získať hypotéku, čím si môžu začať riešiť vlastné bývanie. Toto sú ideálne podmienky bez ohľadu na to, či ide o Bratislavu, alebo Košice. Ľudia, ktorí majú víziu a pritom nemajú záväzky, si vedia svoj rozpočet nastaviť veľmi efektívne. Po odrátaní všetkých nákladov, je situácia veľmi prijateľná na to, aby sa vytvorila celkom slušná finančná rezerva.
Keď život zariadi veci inak, ako si ich naplánujeme
Slobodné matky to nikdy nemali jednoduché. Už len fakt, že musia samé vychovávať dieťa, ktoré si vyžaduje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. Predpokladajme, že predtým, ako sa dieťa narodilo, matka v práci zarábala 1500 € v hrubom. Sociálne dávky, ktoré poberala po narodení, tvorili taktiež cca 1500 €. Zaplatenie nájmu nebol problém, keďže žije v jednoizbovom byte v Trnave a platí zaň 450 € mesačne. Avšak po skončení vyplácania materskej jej ostal len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, spolu vo výške necelých 400 €. Náklady na prenájom teda tvoria 112 % jej príjmu. Pokiaľ chce matka ostať samostatná, jej možnosti sú značne obmedzené. Buď bude žiť z nasporených peňazí, v prípade, že myslela aj na horšie časy, alebo sa vráti do práce a dieťa uloží do jaslí. No aj tu treba myslieť na to, že pol ročné dieťa nebude také jednoduché do jaslí dostať. Pre mnohých je to len hypotetická situácia, no bohužiaľ aj toto sa na Slovensku stáva. Náš sociálny systém je nastavený na živorenie. O živote sa v tomto prípade nedá ani hovoriť.
Mladá rodina s dieťaťom
Ak berieme do úvahy sociálne dávky, je veľký rozdiel v tom, či matka pred nástupom na materskú pracovala, alebo nie. V prípade, že nepracovala, na materské dávky zabudnite. Nárok má iba na rodičovský príspevok, aj to bude jeho hodnota nižšia, ako v prípade vyššie. Jeho výška predstavuje cca 270 €, plus prídavky na dieťa, ktoré tvora 24 €. K tomu sa priráta čistý príjem otca 800 € a máme hotovú poslednú modelovú situáciu. Manželský pár býva v jednoizbovom byte v Nitre, za ktorý platí 400 €. Nájom teda tvorí 36 % z príjmu domácnosti. Táto situácia nie je až taká nepriaznivá. Je na každom, ako sa rozhodne so svojimi financiami hospodáriť.
Z každej strany je počuť, že dieťa je drahá záležitosť. V prvom roku života to nie je až tak cítiť. Detskú výbavičku ako postieľku, kočík, vaničku, a podobne si ľudia zabezpečia ešte predtým, ako sa dieťa narodí, alebo využijú príspevok pri narodení dieťaťa (ľudovo „kočíkové“) vo výške vyše 800 €. Po narodení tvoria náklady na dieťa len plienky, umelé mlieko, v prípade, že matka nemá k dispozícii svoje a zopár kusov detského oblečenia. V tomto prípade tvoria priemerné mesačné výdavky na dieťa cca 120 €. Po odrátaní týchto nákladov ostane rodine 580 €. Pri výdavkoch ešte nekončíme. Pri malých deťoch a rovnako aj pri dospelých dobrá životná poistka nie je luxus, ale potreba. Ceny poistiek sa odvíjajú od toho, čo všetko chcete mať poistené. Rátajme však, že trojčlenná rodina si na poistky vyčlení ďalších 100 €. K tomu je potrebné pripočítať faktúru za telefón, pohonné hmoty do auta a nezabúdajme na rodinný výlet kvôli psychohygiene. Keď sa zrátajú všetky náklady, na život rodine nezostane veľa peňazí. Investovanie je v tomto prípade asi len o prioritách a o tom, čoho všetkého je mladá rodina ochotná sa vzdať. Alebo bude investovanie tvorené iba z akýchsi príležitostných brigád.
Vraví sa, že všetko v živote si vyberie svoju daň. V prípade prenájmov si sloboda, súkromie a samostatnosť vyberajú daň v podobe toho, že si odložíte menej peňazí, ako by ste pôvodne plánovali. No možno vás práve nájom nakopne natoľko, že si vlastné bývanie zabezpečíte oveľa skôr ako tí, ktorí nevedia dať zbohom „mama hotelu“.